Štandardný úryvok z takmer všetkých návodov na pestovanie mnohých zeleninových plodín (a nielen ich): „…preferuje dobre priepustnú, kyprú pôdu…“ Zdalo by sa, že požiadavka je úplne jednoduchá, no často sa vyskytujú problémy s implementáciu. Pôda v meste je ťažká, to je všetko. Preto nedostatok úrody. Navyše, čo sa týka kvantity aj kvality, výsledkom je niečo zlé, úprimne škaredé. Ako to teda dosiahnuť, túto potrebnú voľnosť?
Odpovede agronóm Denis Terentyev:
— Správna kyprenosť pôdy nie je ťažké dosiahnuť, ale môže to byť veľmi náročné na prácu. Existujú metódy, relatívne povedané, ktoré sú rýchle a dlhotrvajúce.
Najjednoduchšou a najefektívnejšou prevádzkovou metódou je jednoduché pridanie organickej hmoty do pôdy dostupnej na vašej lokalite. Humus, kompost, rašelina – to všetko dokonale uvoľňuje pôdu, odľahčuje ju a obohacuje ju o makro- a mikroživiny.
Ak je pôda v oblasti kyslá, dolomitová múka nepoškodí, ale ak sa naopak pozoruje mierna alkalizácia, potom by zvýšená dávka rašeliny mala poskytnúť požadovaný účinok.
Ďalším prvkom, ktorý funguje na voľnosť, je piesok. Čím väčšie, tým lepšie. Ak je však pôda na vašom webe príliš ľahká a voľná kvôli zvýšenému obsahu piesku, potom má zmysel pridať spojivá, napríklad elementárny íl, pretože nadmerná ľahkosť je tiež škodlivá – priaznivý účinok zavlažovania a hnojenia je výrazne znížené – a nielen tekuté: v kachliach sú výživné látky z hnojív (organických aj minerálnych), ktoré nie sú schopné zostať v pôde tak dlho, ako je to pre rastliny potrebné.
Najjednoduchšou a najtrvalejšou metódou je siatie nám všetkým dobre známe zelené hnojenie. Najmä strukoviny, ktoré obohacujú pôdu o dusík, ktorý je pre väčšinu rastlín taký dôležitý. Okrem spomínaného obohatenia poskytuje zelené hnojenie aj výborný kypriaci efekt, ktorý sa však neprejaví okamžite, ale až časom a netreba naň zvlášť dlho čakať: jednu až dve sezóny (v závislosti od počiatočná „ťažkosť“ pôdy) – to je všetka voľnosť bude úplne v poriadku.
