Prebytok kyseliny alebo zásady môže byť v zásade užitočný pre akúkoľvek konkrétnu kultúru. Napríklad záhradné čučoriedky uprednostňujú niečo „kyslejšie“ a stávajú sa rozmarnými na mieste, ktoré je pre nich príliš „nevýrazné“: buď nerastú vôbec, alebo ich nepokazia úrodou. Rovnako je to aj s alkalickou reakciou. Väčšina záhradných a zeleninových rastlín však uprednostňuje „neutralitu“, to znamená priemernú reakciu, ktorá nie je jasne naklonená jednej alebo druhej strane. Ako ich v prípade vysokej zásaditosti splniť na polceste?
Odpovede agronóm Peter Sinkovský:
— Stále je lepšie obmedziť nadmernú alkalizáciu záhradnej pôdy radikálnejšími metódami. To znamená zavádzaním látok, ktoré vstupujú do vhodnej chemickej reakcie, čím sa v konečnom dôsledku znižuje nerovnováha a pôda sa dostáva do neutrálneho (alebo výrazne menej zásaditého) stavu.
Zoznam takýchto látok je dobre známy. Sadra, síran železitý, síra – to všetko dokonale rieši problém. Ak úroveň alkalizácie nie je príliš vysoká, potom stačí použiť minerálne hnojivá, v ktorých sú tieto prvky prítomné vo vysokých koncentráciách.
Ak ste však zásadným odporcom používania akejkoľvek „chémie“, môžete použiť aj čisto biologické metódy, aj keď strata času bude zrejmá, pretože ani jedna rastlina nebude schopná rýchlo zvládnuť takúto úlohu. – taká je objektívna realita.
Napriek tomu existuje zoznam takýchto bojovníkov proti alkáliám, aj keď nie príliš rozsiahly. Napríklad obyčajná horčica, často používaná ako zelené hnojenie, vám pomôže vyrovnať sa s úlohou. Môžete sem zaradiť aj sladkú ďatelinu a vlčí bôb, ale tu by ste mali byť opatrní a pamätať si – obe rastliny sú veľmi agresívne a nezaškodí (ak sa ich rozhodnete použiť v tejto úlohe) prísne kontrolovať ich rast, aby nezmení sa na obyčajnú burinu, čo poškodí väčšinu ostatných pristátí.
Okrem toho v tomto smere dobre funguje facélia a repík. Všetky tieto rastliny majú okrem iného hlboký koreňový systém, môžu slúžiť aj ako kypriace prostriedky na ťažké pôdy.
